Volí väčšina Slovákov menšie zlo?.

Volia mnohí ľudia na Slovensku „menšie zlo“? Medzi komentátormi sa vedú vášnivé spory. Je táto tendencia pozitívnym prejavom povznesenia sa nad stranícku ideológiu a prijatie faktu, že politika je umenie možného? Alebo je to naopak negatívny prejav, ktorý umožňuje nízku úroveň politickej kultúry v krajine a prispieva k šíreniu „blbej nálady“, pretože veľa ľudí nevolí „za“ niečo, ale „proti“ niečomu? Čo vieme tvrdiť s istotou je, že väčšina Slovákov volí z presvedčenia. Iba štvrtina Slovákov volí strany, ktoré považuje za „menšie zlo“.

Respondentov sme sa na konci Septembra 2024 pýtali nasledovnú otázku: „Ak by sa parlamentné voľby konali na budúci víkend, zúčastnili by ste sa ich? Ak áno, ktorú stranu alebo hnutie by ste volili?“.

Následne sme sa tých respondentov, ktorí vedeli odpovedať, koho budú voliť, opýtali, či by danú stranu volili z presvedčenia, pretože jej veria, alebo si ju vybrali ako „menšie zlo“.

Termín „menšie zlo“ je neodborný, ale na Slovensku zaužívaný. V prieskumoch platí, že na to, aby sme dokázali merať relevantné spoločenské fenomény, je potrebné klásť otázky zrozumiteľným spôsobom. Človek voliaci „menšie zlo“ tak podporuje vo voľbách stranu, ktorá je najbližšie jeho názorom, nie však tak blízko, aby sa s ňou stotožnil. Existujú tiež prípady, keď ľudia podporujú strany, ktoré stoja proti niečomu, čo považujú za veľké ohrozenie. V tomto prípade je pre voličov dôležitejšie, proti čomu daná strana bojuje, než to, za čo bojuje.

Ktoré strany by si voliči najčastejšie vybrali ako „menšie zlo“, ak by boli voľby dnes?

Voličsky najsilnejšou politickou stranou je dnes SMER-SD, ktorá má zároveň najväčší počet voličov z presvedčenia, hoci strana SMER čelí viacerým mediálne výrazným korupčným kauzám. Dá sa tak predpokladať, že ich volič túto stranu chce dnes podporovať z iných dôvodov ako je transparentné vládnutie a fiškálna zodpovednosť. A práve s týmito dôvodmi sa osobne stotožňuje. Druhá najsilnejšia strana je Progresívne Slovensko, ktorá má oproti strane SMER dvojnásobný počet voličov voliacich „menšie zlo“. Znamená to, že väčšiemu množstvu voličov niečo na strane PS vadí, nestotožňujú sa s ňou, ale veria že stojí proti niečomu, čo je dôležitejšie ako to, čo im na strane prekáža. A zdá sa, že tento sentiment medzi voličmi PS silnie, keďže ešte pred rokom ich bola skoro polovica. Progresívnemu Slovensku sa tak darí pôsobiť na svojich voličov tak, že aj tí, ktorým na ňom niečo vadilo pred rokom, sa s ním už stotožnili.

Tento efekt stotožňovania sa voličov so svojou stranou medziročne silnie. Podiel voličov voliacich menšie zlo klesol z 30.2% v r. 2023 na 26.6% v r. 2024. Keďže politická mapa sa oproti minulému roku nezmenila – nepribudli nové politické strany – indikuje to, že časti voličov sa vyjasňujú priority a sú menej „prieberčiví“.

Na medziročné zmeny vplýva množstvo spoločenských faktorov. Politológovia rozprávajú o protestných hlasoch, lojalite voličov či menej kritických voličoch.

Ak by bol úbytok voličov „menšieho zla“ spôsobený tým, že politické strany viac načúvajú občanom a ponúkajú obsah s ktorým volič viac rezonuje, je to pozitívna správa.

V prostredí viacnásobnej krízy môže však ísť skôr o jeden zo sprievodných javov zhoršujúcej sa spoločenskej polarizácie a tzv. „entrenchmentu“, teda „zakopávania sa“ v ideologických pozíciách, čo je pokročilejšie štádium v cykle polarizácie.

Časť spoločnosti si takto vyberá svoj „tábor“, a prijíma ho za svoj. V prostredí neistoty a silných celospoločenských negatívnych emócií je silným stresorom zostať v názorovej menšine, prípadne byť súčasťou akéhosi vyvažujúceho stredu. Časť ľudí jednoducho vzdá názorové nuansovanie a vyberie si stranu. Je to prirodzená evolučná reakcia, ktorú dobre popisuje sociálna psychológia. Zvyčajne však znižuje ochotu rozprávať sa s druhou stranou. Z hľadiska kohézie spoločnosti je to teda negatívny trend, hoci sa jedná o racionálne sebaobranné rozhodnutie pre jednotlivca a jeho psychickú pohodu.

Môžeme konštatovať, že politické tábory v krajine sa vyjasňujú a silnejú. A polarizácia s nimi.

Zdroje:

DEKK dataset 2024: Dôvera a Polarizácia. Kosnáč, P., Gloss, H., Cigáneková, V. Data file Version 2.0 - Public. Agentúra Focus pre DEKK Inštitút, Bratislava, September 2024.

DEKK Dataset 2023: Dôvera a Antisystém. Kosnáč, P., Gloss, H. Data file Version 2.0 - Public. Agentúra Focus pre DEKK Inštitút, Bratislava, August 2023.

Kosnáč, P., Lane, J., Gloss, H., Cigáneková, V., Shults, L., Kandrík, M. Polarizácia a atentát. DEKK Inštitút v spolupráci s CulturePulse, University of Agder a Adapt Institute, Máj 2024. Viz.: https://www.dekk.institute/wp-content/uploads/2024/05/polarizacia-a-atentat-sk.pdf

Varieties of Democracy Project, V-Dem Institute, Department of Political Science, University of Gothenburg, Sweden. https://www.v-dem.net/about/v-dem-project/