Ak takmer polovica Slovákov neverí, že budúcnosť bude lepšia, má to praktické dosahy na mentalitu spoločnosti a následne na správanie jej členov. Nádej je totiž kľúčovou emóciou v ľudskej psychike. Jednotlivci a spoločnosti, ktoré majú nádej, sú mentálne odolnejší voči krízam a prekážkam a úspešnejší pri dosahovaní vytýčených cieľov.
Otázka: Ako sa podľa vás bude mať nasledujúca generácia oproti tej vašej?
| Jan/Feb 2022* | August 2022* | |
|---|---|---|
| 1 Určite lepšie | 5,4 % | 2,1 % |
| 2 Oveľa lepšie | 8,3 % | 3,7 % |
| 3 Skôr lepšie | 31,2 % | 20,0 % |
| 4 Skôr horšie | 27,4 % | 33,4 % |
| 5 Oveľa horšie | 10,8 % | 19,8 % |
| 6 Určite horšie | 8,2 % | 13,8 % |
| Súčet na stupnici 4 - 6 | 46,4 % | 67 %** |
Presvedčenie, že spoločnosť napreduje a ďalšia generácia sa bude mať lepšie, je jeden z hlavných hnacích motorov a zdroj zmyslu pre spoločnosť. Ak veľká časť ľudí neverí, že ich deti sa budú mať lepšie, stúpa frustrácia a rastie dopyt po zmene, ktorá to zariadi.
Zároveň klesá motivácia kooperovať na širších a abstraktnejších projektoch (ktorými sú skoro všetky komplexnejšie projekty na vyššej ako komunálnej úrovni - od participácie na voľbách, cez ochotu podriadiť sa systému neosobnej spravodlivosti, o ktorý sa opiera súdnictvo, až po ekologické ohľady) a stúpa dôraz na fyzické a materiálne zabezpečenie najbližšieho okolia.
To môže mať pozitívny aj negatívny efekt.
Pozitívnym efektom býva celospoločenské vzopätie, ktoré zdroj tohto presvedčenia skúsi odstrániť konštruktívnym spôsobom.
Negatívnym efektom môže byť ľahšia manipulovateľnosť populácie lídrom, ktorý sľúbi riešenie situácie - ale namiesto riešenia dodáva iba emocionálne upokojenie, ktoré časom, keď spoločnosť pochopí, že reálne riešenie dodané nebolo, iba posilní frustráciu populácie. To v najhoršom prípade vedie k vzostupnej špirále rastucej frustrácie a stále radikálnejších riešení ponúkaných stále populistickejšími lídrami.
Strata nádeje je zvlášť nebezpečná pre spoločnosti s nízkou kohéziou a bez tzv. zastrešujúceho naratívu (metanaratívu) a silnej kolektívnej identity. Tie vo väčších skupinách pomáhajú tmeliť skupinu a aj v prípade erózie nádeje ju držať pokope. V rámci spoločnosti strácajúcej nádej, ktorá nemá kolektívnu identitu a spoločný príbeh, sa jednotlivé skupiny a jednotlivci začnú pýtať samých seba, prečo by mali niečo obetovať v prospech spoločného celku, ak k danému celku nič necítia, a nesiahnuť po inej alternatíve - napr. fyzickej alebo mentálnej migrácii (uzavretia sa do svojej “sociálnej bubliny”, kedy človek mysľou v podstate opustil svoju komunitu či krajinu, hoci v nej fyzicky žije).
Slovenská kolektívna identita patrí k tým slabším v Európe, často je najzdieľanejšou súčasťou slovenskej identity viktimita a ublíženosť (“Maďari nás utláčali, Česi nám nedopriali, Brusel nám nariaďuje,…”), a nie pozitívna spoločná skúsenosť (“toto sme spolu dokázali!”). Aj kľúčové dejinné udalosti pre Slovensko sú často viac zdrojom sporov ako jednoty (prvý Slovenský štát, Slovenské národné povstanie, pád minulého režimu).
Táto problematika je úzko previazaná s problematikou sociálnej kohézie a pocitom kontroly nad životom (tzv. “Individual Agency”).
Je nutné podotknúť, že dominantnou emóciou v Európe nie je nádej už nejaký čas - v tomto zmysle Slovensko nie je v unikátnej situácii, hoci je v porovnaní s väčšinou ostatných krajín Európy v nevýhode pre slabšiu kohéziu aj identitu.
Na druhej strane naša krajina nestojí pred niektorým z najväčších tlakov, ktorým dnes čelia krajiny západnej Európy, ako je napríklad integrácia väčších skupín migrantov z obdobia utečeneckej krízy v rokoch 2015-2016, alebo veľké zmeny v etnickom zložení obyvateľstva, ktoré vždy predstavujú výzvu pre kohéziu krajiny, hoci prinášajú aj príležitosti.
Paradoxne, medzi najoptimistickejších obyvateľov Európy patria práve niektorí z jej najnovších obyvateľov. Mnohí migranti popisujú úžas nad prosperitou a poriadkom, ktorý v Európe panuje. Viacerí zo 149 asýrskych migrantov z Iraku, ktorým Slovensko udelilo humanitárne víza v r. 2015, keď po prvý raz dorazili na Slovensko, popisovali svoj úžas nad tým, ako autobusy skutočne išli vždy rovnakou trasou tam, kam mali - a dokonca prišli prakticky vždy načas.
Najoptimistickejšia krajina v Európe je dnes - Ukrajina (6.4 bodov na 7-bodovej škále). Opäť to pôsobí paradoxne. Možno je to vedľajší efekt vzdoru a úpornej snahy o obranu, tá podľa všetkého viedla k budovaniu silnej kolektívnej identity a deklarovanému silnému optimizmu do budúcnosti. K marcu 2023 sa na území SR reálne zdržuje okolo 70 000 Ukrajincov a svoj optimizmus si väčšina priniesla so sebou.
Niekedy nám práve ľudia z vonku vlastnej komunity môžu pomôcť doceniť to, čo už máme, a nesústrediť sa iba na to, čo nefunguje podľa našich predstáv.
Poznámky
* Zber v januári a februári 2022 prebehol v rámci 7. vlny World Value Survey (reprezentatívny prieskum, 1 200 respondentov), zber v auguste bol súčasťou omnibusu zbieraného agentúrou FOCUS (reprezentatívny prieskum, 1 000 respondentov). Zámerom DEKK Inštitútu bolo preveriť posuny v niektorých ukazovateľoch po invázii vojsk Ruskej federácie na Ukrajinu, ktorá mala významný vplyv na spoločenskú atmosféru. August bol zvolený, keďže invázia bola v čerstvej pamäti, ale emócie už neboli také rozbúrené a situácia taká neprehľadná ako v prvých týždňoch.
** DEKK Inštitút zatiaľ používa meranie z World Value Survey. Rozdiel z leta 2022 je ale viac ako 20 %, teda veľmi významný. Meranie zopakujeme opäť v lete 2023, ktoré pomôže zodpovedať otázku, či je daný nárast skôr emocionálna vlna reflektujúca udalosti jari a leta 2022 (kombinácia kríz od invázie cez obavy z nedostatku energií v zime 2022/2023 po rast životných nákladov), alebo nový dlhodobejší sentiment vo vzťahu
Zdroje:
Gallup Global Emotions 2022 Report
Gallup Global Emotions 2021 Report
Gallup Global Emotions 2020 Report
Fredrickson, B.L. et al., Open Hearts Build Lives: Positive Emotions, Induced Through Loving-Kindness Meditation, Build Consequential Personal Resources, Journal of Personality and Social Psychology, 2008, vol. 95, pp. 1045–1062. doi: 10.1037/a0013262
Rating Group, Seventeenth national survey: identity, patriotism, values, 17-18. August 2022, https://ratinggroup.ua/en/research/ukraine/s_mnadcyate_zagalnonac_onalne_opituvannya_dentichn_st_patr_otizm_c_nnost_17-18_serpnya_2022.html
TREND, Slovenský pracovný trh doteraz absorboval 24-tisíc odídencov z Ukrajiny, povedal minister Káčer, 30. Marec 2023, https://www.trend.sk/spravy/slovensky-pracovny-trh-doteraz-absorboval-24-tisic-odidencov-ukrajiny-povedal-minister-kacer
YouGov, Britain's mood, measured weekly, April 2023, https://yougov.co.uk/topics/science/trackers/britains-mood-measured-weekly
World Value Survey, vlna 2, 1990
World Value Survey, vlna 3, 1998
World Value Survey, vlna 7, 2022