“Revolučný potenciál” je skepticizmus časti spoločnosti voči možnosti riešiť spoločenské problémy reformou a diskusiou a nárastom apetítu po radikálnych riešeniach. Pomáha merať tlak v spoločnosti, v ktorej dochádza ku kolízii predstáv o tom, ako má byť spravovaná, a zároveň dochádza k strate viery v to, že druhá strana má reálny záujem diskutovať o mojich problémoch a obavách.
World Values Survey otázka Q42: Na tejto karte sú tri základné druhy postojov k spoločnosti, v ktorej žijeme. Vyberte, prosím, ten, ktorý najlepšie vystihuje váš vlastný názor:
| 1990 (WVS) | 1998 (WVS) | 2022 (WVS)* | August 2022* | |
|---|---|---|---|---|
| Spôsob, akým funguje celá naša spoločnosť, sa musí radikálne zmeniť, a to sa dá iba revolúciou. | 37,1 | 2,8*** | 23,4 | 25,7** |
| Naša spoločnosť sa musí postupne zlepšovať reformami. | 45,5 | 62,7 | 52,4 | 52,9 |
| Našu súčasnú spoločnosť treba statočne brániť proti všetkým podvratným silám. | 17,0 | 27,5 | 21,0 | 13,7 |
Architektom konceptu World Values Survey, a teda aj otázky, ktorá meria “revolučný potenciál”, je americký politológ Ronald F. Inglehart.
Ten pod revolúciou chápal masívnu zmenu toho, akým spôsobom funguje spoločnosť, a zároveň, ku ktorej by v krátkom čase nedošlo bežnými postupmi v rámci daného systému. To znamená jednak krvavé pouličné revolúcie, kde si to jedna skupina nespokojných ľudí vybavuje s inou, a tiež aj revolúcie “tiché”, kedy dochádza k veľkým premenám sveta z technologických dôvodov či pre zmeny v hodnotách. Príkladom sú industriálna revolúcia (18. storočie) či Inglehartom popísaná “Tichá revolúcia” (Silent Revolution) druhej polovice 20. storočia, ktorú priniesol posun v hodnotách.
Ľudia, ktorí považujú prežitie a istú mieru dostatku a komfortu za samozrejmosť, sú oveľa tolerantnejší k novým nápadom a inakosti, keďže svet a svoj život v ňom vnímajú ako výrazne menej riskantný. Nižšia tolerancia v minulosti nebola iba otázkou nevzdelanosti či akejsi morálnej zaostalosti, ale sveta, kde cudzinec skutočne predstavuje väčšie riziko a oslabenie kohézie novými nápadmi skutočne môže ohroziť prežitie komunity (Inglehart 2018, p. 124-138, p.174).
V tomto kontexte vzniká protitlak k silným liberalizačným tendenciám, ktoré sú oveľa viac otvorené novým ideám a podporujú rôzne formy individuálnej identity a sebarealizácie (otvoriť koncept manželstva iným skupinám, znižovať obmedzenia pre migráciu z kultúrne vzdialenejších krajín a i.). Protitlak narastá jednak pre stretyu generácií, pričom mladšie generácie vyrastajú vo svete, kde vnímajú svoje prežite a istú mieru komfortu ako garantovanú, a zároveň je istý segment populácie stále silnejšie presvedčený, že svet sa naopak stáva viac rizikovým a menej zrozumiteľným. U tejto skupiny je tendencia opačná - požaduje menej otvorenosti a inovácií, ktoré vníma ako nebezpečné experimenty so spoločenskou stabilitou a tolerancia k novým ideám a identitám klesá. Preferované je naopak silnejšie primknutie sa k tomu, čo je vnímané ako spoľahlivé, a to, čo nás už v minulosti dostalo cez riziká a krízy.
Zjednodušene povedané, z evolučného hľadiska je pre spoločnosť dôležité, aby existovali obidve skupiny - aj otvorení inovátori, aj opatrnejší stabilizátori, ktorí medzi sebou v rámci zdravej miery sociálnej kohézie vedia komunikovať a kooperovať. Spoločenská situácia je samozrejme komplikovanejšia, ale dané zjednodušenie slúži na ilustráciu dôležitej spoločenskej dynamiky inovácie a stabilizácie.
Problém nastáva, ak spoločenské napätie vystúpa natoľko, že sa začne rozpadať verejná diskusia, resp. diskusia medzi elitami (v sociologickom zmysle), ktoré zastupujú rôzne segmenty populácie. To tradične nepraje reformnému prístupu a rastie apetít po radikálnych riešeniach. Situácia sa zhorší, ak jednotlivé segmenty a ich zástupcovia (v európskom prostredí zvyčajne politické strany) nie sú vyskladané z oboch skupín - stabilizátorov aj inovátorov - ale začnú sa medzi sebou prečisťovať. Vznikajú tak “čisté strany”, čo spôsobuje dva nebezpečné efekty: monolitické skupinové myslenie (“groupthink”) a zároveň sa tak stráca schopnosť chápať perspektívu druhej strany, ktorá je v zmiešaných skupinách prirodzená, pretože aspoň niekoho z “druhej strany” obsahuje.
To spôsobuje dojem, že náš oponent nemá jednoducho iný názor, ale je automaticky podozrievaný z toho, že má zlý úmysel, nevie čo robí, alebo má psychické problémy (tzv. “bad, mad or sad” trio), čo nám umožňuje ho diskvalifikovať a jeho dôvody onálepkovať ako apriori nelegitímne. V takom prípade automaticky končí diskusia, posilňujú sa kmeňové rozdiely a potláča sa snaha vo vnútri skupín pochopiť dôvody opačnej strany, pretože “nie je čo chápať a s XY sa nediskutuje” - doplňte podľa ľubovôle termín žid, fašista, slniečkar či vlastizradca. To neznamená, že v spoločnosti nie sú skupiny či jednotlivci, s ktorými je jednoducho nemožné sa dohodnúť, ale v slovenskom prostredí ide o nízke jednotky % ľudí s vrodenou poruchou osobnosti alebo absolútnych fanatikov (často osôb s tzv. “identity fusion”).
Tento cyklus sa môže eventuálne dostať do špirály, ktorá pridáva spoločnosti na tlaku a frustrácii, až sa daný tlak musí niekde uvoľniť.
Tento tlak indikuje práve otázka “revolučného potenciálu”, ktorý sa prejavuje ako skepticizmus voči možnosti riešiť problémy spoločnosti reformou a diskusiou, a nárastom apetítu po radikálnych riešeniach.
Tento sentiment zároveň stojí aj za rastom obáv z budúcnosti či vzostupom populistických strán, ktoré sľubujú túto neistotu riešiť.
Pravdepodobnosť, že spoločenský tlak sa pretaví do reálneho násilia, závisí od niekoľkých ukazovateľov:
existencie organizovaných ozbrojených skupín so schopnosťou (nie nutne záujmom) násilie vyvolať;
existencie domácich elít alebo zahraničných aktérov revolučné zmeny podporovať;
miery vzdelanosti populácie - čím vzdelanejšia populácia, tím menšia pravdepodobnosť, že spoločenský tlak sa bude uvoľňovať násilím;
miery populácie, ktorá je ochotná aktívne sa zapojiť (alebo aspoň v podpornej úlohe) do revolučných aktivít. Tzv. “pravidlo 3,5 %” zjednodušeným spôsobom sumarizuje zistenia vedcov skúmajúcich revolúcie, že ak sa do tlaku na zmenu - či už násilnú alebo nenásilnú - zapojí približne 3,5 % populácie, pravdepodobnosť úspechu revolúcie značne stúpa. Zároveň platí, že zvyšok populácie revolučné ciele minimálne toleruje a nepostaví sa proti nim. V opačnom prípade hovoríme v násilnom prípade o revolúcii alebo občianskej vojne, a v nenásilnom prípade o zlyhávajúcom štáte, kedy štát nemá kontrolu nad niektorými svojimi inštitúciami, časťou populácie (napr. formou občianskej neposlušnosti) alebo časťou svojho územia.
Výskumy revolúcií ďalej naznačujú (hoci dáta sú menej robustné), že pravdepodobnosť revolúcie zvyšujú aj demografické a ekonomické tlaky. Rozčarovanie rastúceho počtu nezamestnaných mladých ľudí prerastá do protivládneho postoja, ktorý zvyšuje revolučný potenciál. Keď do hry vstúpi rýchlo rastúca inflácia, riziko výrazne stúpa. Toto ale nie je slovenským a celkovo ani európskym problémom - vzhľadom na populačné starnutie a klesajúcu reprodukčnú úroveň spoločnosti by ani v dobe vysokej inflácie nemala vzniknúť táto dynamika.
Poznámky
* Zber v januári a februári 2022 prebehol v rámci 7. vlny World Value Survey (reprezentatívny prieskum, 1 200 respondentov), zber v auguste bol súčasťou omnibusu zbieraného agentúrou FOCUS (reprezentatívny prieskum, 1 000 respondentov). Zámerom DEKK Inštitútu bolo preveriť posuny v niektorých ukazovateľov po invázii vojsk Ruskej federácie na Ukrajinu, ktorá mala významný vplyv na spoločenskú atmosféru. August bol zvolený, keďže invázia bola v čerstvej pamäti, ale emócie už neboli také rozbúrené a situácia taká neprehľadná ako v prvých týždňoch.
** DEKK Inštitút zatiaľ používa meranie z World Value Survey. Rozdiel z leta 2022 je 7 %, teda nezanedbateľný. Meranie zopakujeme opäť v lete 2023, ktoré pomôže zodpovedať otázku, či je daný nárast skôr emocionálna vlna reflektujúca udalosti jari a leta 2022 (kombinácia kríz od invázie cez obavy z nedostatku energií v zime 2022 / 2023 po rast životných nákladov), alebo nový dlhodobejší sentiment vo vzťahu
*** Prieskum bol realizovaný v období 23. november - 15. december 1998, tj. dva mesiace po vzniku pro-reformnej koalície, ktorá vzišla z parlamentných volieb z 25. - 26. septembra 1998.
Zdroje:
Chenoweth, E., Questions, Answers, and Some Cautionary Updates Regarding the 3.5% Rule, 2020, Carr Center Discussion Paper, https://carrcenter.hks.harvard.edu/files/cchr/files/CCDP_005.pdf
Inglehart, R.F., Cultural Evolution: People’s Motivations are Changing, and Reshaping the World, Cambridge University Press, 2018.
Inglehart, R.F., The Silent Revolution: Changing Values and Political Styles Among Western Publics, Princeton Legacy Library, 1977.
Munro, D.G., Zeisberger, C., Demographics: The Ratio of Revolution, March 2011, INSEAD Working Paper, https://sites.insead.edu/facultyresearch/research/doc.cfm?did=47411
Ustyuzhanin, V., Korotayev, A., Education and Revolutions: Why do Revolutionary Uprisings Take Violent or Nonviolent Forms?, Journal of Cross-Cultural Research (CCR), 2023, https://doi.org/10.1177/10693971231162231
World Value Survey, vlna 2, 1990
World Value Survey, vlna 3, 1998
World Value Survey, vlna 7, 2022