"Sociálna kohézia", resp. spoločenská súdržnosť, je pojem opisujúci sily, ktoré držia ľudské skupiny pohromade. Má mnoho aspektov, ako napríklad sklon k spolupráci alebo ochota obetovať sa pre skupinu. Zjednodušene sa často definuje ako vzájomná dôvera ľudí v skupine. Je založená na spoločných hodnotách, záujmoch a pocite spolupatričnosti.
Medziľudská dôvera, asi najuniverzálnejší ukazovateľ, dlhodobo stagnuje a patrí k najnižším v Európe. Inštitucionálna dôvera sa líši - politické organizácie zažívajú historický prepad, profesionálna časť štátnej správy a orgány verejnej moci si okrem súdov polepšili, tradičné neštátne inštitúcie (médiá, cirkvi a i.) prevažne stagnujú. Víťazom v dôvere občanov sú univerzity, charitatívne org. a banky, ktoré sú ale všetky v meraní po prvý raz, takže nevieme ako sa dôvera k nim vyvíjala v čase.
Čo je sociálna kohézia?
Sociálna kohézia je termín, ktorý vedci vymysleli, keď sa snažili popísať spoločenské sily, ktoré drža spoločnosti pokope. Kohézia je odpoveďou na to, prečo niektoré spoločnosti prežijú stovky rokov útlaku či dokonca počas neho zosilnejú, a iné sa rozpadnú prakticky samy, takpovediac “pod vlastnou váhou”.
Ako ju merať?
Kohézia má množstvo aspektov, od ochoty kooperovať či obetovať sa pre skupinu po podobnosti vo výzore či jazyku. Pre komplexný prehľad stavu kohézie by sme museli sledovať stovky ukazovateľov. Taký výskum Slovenská republika k dispozícii nemá.
Pri snahe získať solídny odhad stavu kohézie sa preto používa koncept vzájomnej dôvery.
Funguje na dvoch základných osiach - vertikálnej a horizontálnej. Horizontálna dôvera je o medziľudských vzťahoch - teda o dôvere k členom rodiny, susedom, kolegom či cudzincom. Vertikálna dôvera je o dôvere k autoritám, teda vzťah jednotlivca k spoločenským inštitúciám a elitám. V našom kultúrnom priestore sú to hlavne štát a jeho zástupcovia, ale veľký vplyv majú aj inštitúcie a elity z prostredia akadémie, biznisu, cirkví, médií a v niektorých prípadoch aj športu, showbiznisu či občianskej spoločnosti.
Prečo je dôležitá?
Jednou vetou - vplýva na väčšinu aspektov spoločenského života, od životných nákladov po bezpečnosť na ulici.
Nízka sociálna kohézia súvisí s:
rozpadom kolektívnej identity, čo znamená absencia spoločného príbehu, ktorí ľudí v danej komunite spája
oslabením významu miestnych orgánov a štátnych inštitúcií
nárastom antisystémového sentimentu
zhoršením schopnosti reagovať na krízy - zmenšuje sa časť obyvateľstva, ktorá reaguje na krízu kooperáciou a solidaritou, a rastie skupina, ktorá na krízu reaguje s nedôverou, podozrievaním a tribalizáciou
menšou výťažnosťou daní
vyššou mierou korupcie a nepotizmu
vyššou polarizáciu medzi jednotlivými skupinami spoločnosti
Vyššia kohézia znamená zníženie nákladov spolupráce medzi osobami, ktoré sa nepoznajú, čo býva v pozitívnej korelácii s vyššou schopnosťou spoločnosti akumulovať zdroje - a tým prosperovať. Kohéznejšie spoločnosti sú zároveň subjektívne šťastnejšie - svetoví šampióni v spokojnosti obyvateľstva sú krajiny Škandinávie a Beneluxu. Zároveň sú to krajiny s najvyššou horizontálnou kohéziou, teda vzájomnou dôverou občanov navzájom.
Vyššia kohézie je teda v našom záujme.
Situácia na Slovensku
Pre efektívne fungujúcu krajinu s vysokou spokojnosťou obyvateľov je potrebná zdravá miera sociálnej kohézia - horizontálnej aj vertikálnej.
Aby veci fungovali, musia fungovať obe. Ak funguje iba horizontálna kohézia, ľudia sa spoja proti štátu a inštitúciám a buď nerešpektujú pravidlá, alebo majú svoje vlastné a vznikajú paralelné spoločnosti. Ak funguje iba vertikálna, chýba kooperácia na lokálnej úrovni a ľudia sa spoliehajú, že všetko vyrieši štát, lokálne vzťahy sú neosobné a to, čo sa všade inde rieši dohodou alebo svojpomocou, sa vybavuje cez stále väčšie a rozvetvenejšie inštitúcie.
Slovensko má vážny problém s oboma.
Horizontálna kohézia, meraná zjednodušene cez medziľudskú dôveru ako napríklad súhlas s tvrdením, že väčšine ľudí sa dá dôverovať (Q57, World Values Survey 2022), je na Slovensku na úrovni 21,9 % v porovnaní s rokom 1990, kedy bola meraná hodnota 23 %. To znamená, že napriek tridsiatim rokom budovania demokratickej spoločnosti a objektívne merateľného materiálneho rozvoja našej krajiny sa vzájomná dôvera obyvateľov Slovenska v porovnaní s obdobím tesne po Nežnej revolúcii vôbec nezmenila, resp. dokonca klesla o 1,9 %.
World Values Survey otázka Q57: Všeobecne povedané, povedali by ste, že väčšine ľudí sa dá dôverovať, alebo že je potrebné byť v styku s ľuďmi veľmi ostražitý?
| Medziľudská dôvera | 1990 (WVS) | 1998 (WVS) | 2017 (EVS) | 2022 (WVS) |
|---|---|---|---|---|
| Väčšine ľudí sa dá dôverovať | 23,0 | 25,8 | 21,4 | 21,9 |
| Je potrebné byť veľmi ostražitý | 76,8 | 69,5 | 77,5 | 77,5 |
Vertikálna kohézia, meraná cez dôveru v inštitúcie je komplikovanejšia, ale pre jednoduchšie uchopenie problematiky môžeme použiť agregované čísla dôvery k inštitúciam, ktoré sú v očiach občana explicitne spájané so štátom. Nižšie uvádzame prehľad miery dôvery v jednotlivé inštitúcie štátu, ktoré sme rozdelili podľa toho, či sú priamo spojené s volebnými cyklami, pri ktorých pravidelne dochádza k obmene elít, ktoré v krajine pôsobia (vláda, parlament, politické strany) alebo orgány verejnej moci, ktoré síce sú závislé od vývoja v krajine, ale zároveň majú istú mieru nezávislosti vo vykonávaní svojich úloh (polícia, Ozbrojené sily, štátna a verejná správa, úrady a súdy). Prieskum World Values Survey meria dôveru v jednotlivé inštitúcie na škále: veľmi dôverujem - celkom dôverujem - príliš nedôverujem - vôbec nedôverujem.
World Values Survey otázka Q64: Teraz vám budem postupne menovať rôzne organizácie. Pre každú z nich mi, prosím, povedzte, nakoľko jej dôverujete.
| Politické inštitúcie | Súčet % respondentov, ktorí odpovedali veľmi dôverujem a celkom dôverujem | |||
|---|---|---|---|---|
| 1990 (WVS) | 1998 (WVS) | 2022 (WVS) | ||
| Vláda | 34,8 | 41,5 | 21,3 | |
| Politické strany | 34,9 | 21,1 | 16,0 | |
| Parlament | 35,4 | 29,0 | 19,4 | |
| Aritmetický priemer | 35,0 | 30,5 | 18,9 | |
V r. 2021 bola Agentúrou FOCUS zaznamenaná historicky najnižšia dôvera vláde v dejinách SR od r. 1993, ale ukazovatele kohézie sa výrazne nezlepšili za celých 30 rokov - napriek tomu, že mnohé služby sa objektívne zlepšili (priemerná životná úroveň, očakávaná dĺžka života).
| Orgány verejnej moci | Súčet % respondentov, ktorí odpovedali veľmi dôverujem a celkom dôverujem | |||
|---|---|---|---|---|
| 1990 (WVS) | 1998 (WVS) | 2022 (WVS) | ||
| Polícia | 27,3 | 31,9 | 52,4 | |
| Ozbrojené sily | 37,2 | 65,7 | 57,6 | |
| Štátna a verejná správa, úrady | 30,1 | 38,9 | 51,3 | |
| Súdy | 37,6 | 40,9 | 38,7 | |
| Aritmetický priemer | 33,0 | 43,9 | 50,0 | |
Za povšimnutie stojí skutočnosť, že dôvera občana k bezpečnostným zložkám (polícia a Ozbrojené sily) a k úradom na rôznych úrovniach riadenia štátu v porovnaní s výsledkami z roku 1990 výrazne vzrástla. Čo sa však nedá povedať o dôvere občana v justíciu, ktorá sa za ostatných tridsaťtri rokov vôbec nezlepšila.
Medzi významné spoločenské autority, ktoré produkujú vplyvné spoločenské elity patrí aj biznis a priemysel, cirkvi a náboženské organizácie a médiá. S výnimkou veľkých spoločností sa nedarilo ani tým.
| Neštátne inštitúcie | Súčet % respondentov, ktorí odpovedali veľmi dôverujem a celkom dôverujem | |||
|---|---|---|---|---|
| 1990 (WVS) | 1998 (WVS) | 2022 (WVS) | ||
| Cirkvi a náboženské organizácie | 50,2 | 57,3 | 50,4 | |
| Tlač | 36,7 | 40,9 | 34,2 | |
| Televízia | 53,2 | 41,4 | 44,2 | |
| Veľké podniky, veľké firmy | 30,2 | 39,6 | 49,4 | |
| Aritmetický priemer | 42,6 | 44,8 | 44,6 | |
V r. 2022 boli tri najdôveryhodnejšie spoločenské inštitúcie v SR*:
| Neštátne inštitúcie - nové | Súčet % respondentov, ktorí odpovedali veľmi dôverujem a celkom dôverujem | |||
|---|---|---|---|---|
| 2022 (WVS) | ||||
| Univerzity | 71,6 | |||
| Banky | 59,0 | |||
| Charitatívne alebo humanitárne organizácie | 60,7 | |||
| Aritmetický priemer | 63,8 | |||
Inými slovami, najdôveryhodnejšie inštitúcie na Slovensku sú tie, ktoré sú vnímané ako neštátne a apolitické. Univerzity sú štátom financované, ale sú vnímané ako nezávislé.
Dôvera občana k svojmu štátu nie je abstraktný pojem. Môžeme ju ilustrovať na príklade, ktorý všetci poznáme: Dane sú svaly štátu, a ak štát chápeme ako spoločný projekt, do ktorého všetci prispievame, platenie daní by sme mali chápať ako spoločný záujem, z ktorého budeme benefitovať všetci. Ako sa susedia v bytovke skladajú na zateplenie domu, tak sa občania štátu skladajú na novú cestu alebo dobre fungujúce súdy. Teda tak by sme vnímali dane v prostredí vysokej horizontálnej a hlavne vertikálnej kohézie.
Platenie daní sa na Slovensku však jasne chápe ako vynútené. Málokto ich platí dobrovoľne alebo niekoho takého pozná. Aj preto sa pre daňové podvody na Slovensku napríklad v roku 2012 nevybrala približne jedna tretinu daní v rámci DPH a v roku 2021 tzv. Daňová medzera bola 12,1 %, čiže 1 miliarda eur. Daňová medzera predstavuje rozdiel medzi potenciálnym výnosom dane, ktorý by bol vybraný, ak by sa všetky ekonomické subjekty správali v súlade so zákonom a skutočne vybranou daňou. Ako však priznáva aj Finančná správa, zaznamenaný pokles nepredstavuje zázračné obrátenie sa neplatičov, ale efektívnejšie vymáhanie daní zo strany štátu.
Vnímanie daní ako vynútenej povinnosti, z ktorej však občan nakoniec má len obmedzený benefit, je jedným z prejavov nízkej (vertikálnej) sociálnej kohézie na Slovensku, kde väčšina obyvateľstva nevníma štát ako „svoj“. V živote ľudí je štát vnímaný skôr ako nepríjemný dozorca než ako pomocník, ktorý podporuje občana v jeho sebarealizácii.
Skúmanie dôvodov rozpadu a regenerácie horizontálnej i vertikálnej kohézie bude vyžadovať roky výskumu a aplikácia získaných poznatkov do praxe tiež.
Je preto čas začať - kohézia u mladšej generácie podľa prieskumov utrpela viac ako u staršej. To je vážny problém - kohézia totiž vykazuje vysokú stabilitu naprieč generáciami. Zvýšiť ju v nízkokohéznej generácii je veľmi ťažké, takže sa dá odhadovať, že s dospievaním menej kohéznej generácie bude ešte klesať. Ak by sme prijali nápravné opatrenia zajtra, výsledky sa dostavia s ďalšou generáciou - teda približne v r. 2045.
Slovensko však napriek rôznym problémom patrí k najrozvinutejším a najlepšie fungujúcim krajinám na svete. Mať možnosť rozmýšľať v horizonte generácií je privilégium tých, ktorí nebojujú o život a nehladujú. Slovensko s vysokou pravdepodobnosťou tých 20-30 rokov na nápravu má. Výsledok bude eventuálne závisieť od toho, či obyvateľstvo Slovenska spolu bude chcieť vychádzať a spolupracovať; a či slovenské elity reprezentujúce rôzne segmenty spoločnosti budú túto spoluprácu podporovať alebo nie.
Poznámky
* Pre Slovensko žiaľ neexistujú dáta k týmto inštitúciám, keďže dôvera k nim sa v minulosti nemerala. DEKK Inštitút ju ale do ďalších meraní už zaradí.
Zdroje:
Beracka, J., Slovensko nevyberie približne štvrtinu daní, tržby bude evidovať elektronicky, Financial Report, 15.10.2018,
European Values Study 2017
Inglehart, R.F., Cultural Evolution: Cultural Evolution: People’s Motivations are Changing, and Reshaping the World, Cambridge University Press, 2018.
Larsen, Ch.A., Social cohesion: Definition, measurement and developments, Aalborg University, 2014, https://www.un.org/esa/socdev/egms/docs/2014/LarsenDevelopmentinsocialcohesion.pdf
World Value Survey, vlna 2, 1990
World Value Survey, vlna 3, 1998
World Value Survey, vlna 7, 2022