21,9 % ľudí na Slovensku neverí, že má kontrolu nad životom.

Kontrola nad životom je primárne o pocite životnej stability. Znamená to, že viem, kto som a kam patrím, ako sa postarám o svoje potreby a potreby najbližších a som subjektívne presvedčený, že rozumiem svetu naokolo. Udalosti posledných 4 rokov a veľké spoločenské zmeny, ktoré bežia na ich pozadí, tento pocit hlboko narušili, čo sa prejavuje na pocite straty kontroly nad životom u narastajúceho počtu Slovákov.

World Values Survey, otázka Q48: Niektorí ľudia majú pocit, že sa slobodne rozhodujú a majú život vo vlastných rukách, a iní zase, že svoj život a to, čo sa s nimi stane, nemôžu až tak veľmi ovplyvniť. Vyjadrite, prosím, na tejto stupnici, akú veľkú možnosť máte slobodne sa rozhodovať a usmerňovať svoj život.

Kontrola nad životom je primárne o pocite životnej stability. Znamená to, že viem, kto som a kam patrím, ako sa postarám o svoje potreby a potreby najbližších a som subjektívne presvedčený, že rozumiem svetu naokolo. Klesajúci pocit kontroly nad životom je negatívny spoločenský signál, ktorý má tendenciu stúpať počas krízových období.

V období 2020 - 2023 sme boli svedkami troch silných kríz, ktoré sa prejavovali ako strach o individuálne zdravie (Covid-19), strach z blížiaceho sa  vojenského nebezpečenstva (vojna na Ukrajine) a silnejúce prežívanie zdražovania (skokový rast cien potravín a energií prechádzajúci do celkovej krízy životných nákladov a 15 % inflácia za rok 2022).

Dané akútne krízy boli sprevádzané dlhodobejšími spoločenskými zmenami, ako je dlhodobo nízka spoločenská súdržnosť, slabá kolektívna identita Slovákov (prejavuje sa napr. na neschopnosti spoločenského konsenzu na tom, či SR patrí na Západ, na Východ, alebo inde), významný hodnotový posun v spoločnostiach strednej Európy (oslabovanie tradičných hodnôt ako rodina či náboženská identita, posilňovanie hodnôt sebaurčenia) a masívne technologické zmeny, ktoré majú vysoký dosah na náš život, ale spoločnosť zatiaľ nestihla pochopiť ich prípadné dosahy (vplyv sociálnych sietí, rozsiahla digitalizácia rôznych oblastí života).

V prípade mnohých ľudí spôsobili tieto otrasy pokles tzv. “ontologickej istoty”.

Ontologická istota je stabilný duševný stav a všeobecný pocit bezpečia vyplývajúci zo spoľahlivosti osôb, dejov a vecí v našom prostredí. Základ pocitu tejto istoty je v trvalosti svojej vlastnej identity a v stálosti sociálneho prostredia (príslušnosť ku komunite, zdravé vzťahy a pod.) a materiálneho prostredia (strecha nad hlavou, pravidelný príjem, pocit bezpečia atď.). Ak sa rozpadá “stálosť prostredia”, stúpa neistota.

Pocit ontologickej neistoty je emocionálny, nie kognitívny jav. Snaha o racionálne uisťovanie alebo presviedčanie má teda veľmi obmedzený efekt. Predstavme si niekoho, kto stratil strechu nad hlavou, alebo kto vidí, že doba sa mení a jeho zamestnanie mu poskytuje stále menej príjmu aj spoločenskej prestíže a nevie, čo urobiť aby sa to zmenilo. Taký človek hľadá istotu, nie analýzu, ktorá mu vysvetlí stav realitného trhu alebo rekvalifikačných procesov a vývojov na trhu práce.

To v praxi znamená, že snaha intervenovať na úrovni verejných politík je tiež obmedzená, a kým človek nezačne opätovne nadobúdať pocit, že sa o neho niekto zaujíma (čo je subjektívne dôležitejšie, než či sa jeho skutočná situácia začne zlepšovať), neistota, ktorú prežíva, trvá, resp. narastá.

Odolnosť voči zmenám a citlivosť na istotu je možné rozdeliť na dve kategórie - vrodenú a situačnú.

Citlivosť na riziko radikálnej zmeny a charakterová črta známa ako “neuroticita” (Big 5 Personality Trait) sa formuje hlavne v detstve a ovplyvňujú ju viaceré faktory - vrátane hodnotového nastavenia prostredia, v ktorom človek vyrastá. Ľudia, ktorí potenciálne riziko vo svojom živote vnímajú citlivejšie, prirodzene prenášajú svoje prežívanie napríklad aj do ich politických a ideových názorov. Na obdobie kríz a ťažko zrozumiteľných zmien preto reagujú zvýšenou opatrnoťou a nechuťou k tomu, čo vnímajú ako nezodpovedné spoločenské experimenty. A preto sú často ochotní podporovať populistické riešenia, ktoré im ponúkajú zázračný návrat do “časov istoty”. Existuje aj opačný extrém, opierajúci sa prevažne o povahovú črtu “otvorenosti ku skúsenosti”, kedy sa do zmeny vkladajú až utopistické nádeje a časť spoločnosti má tendenciu ju urýchľovať.

Globalizovaná a rýchlo sa meniaca doba teda spôsobuje nárast neistoty a rôznymi spôsobmi nabúrava tradície, spoločenské normy a rutiny. Snaha rôznych segmentov spoločnosti zmenu kontrolovať a nasmerovať, spomaľovať a urýchľovať, je výsledkom ako vrodených impulzov, tak naučených vzorcov správania a ideového presvedčenia, pričom každá skupina je zvyčajne presvedčená, že to robí pre dobro celého celku.

Na úrovni jednotlivca sa ontologická istota upevňuje uisťovaním sa o spoľahlivosti a čestnosti ostatných ľudí, s ktorými prichádzame do kontaktu; dodržiavaním zvyklostí a dennej rutiny na rôznej úrovni (rutina sú drobné istoty a rituály, ktoré dávajú štruktúru nášmu dňu). Najsilnejší efekt má stabilný pocit domova - ako materiálny (strecha nad hlavou), tak dobré vzťahy v najužšej rodine a hlboké vzťahy s najbližšími priateľmi.

Na úrovni štátu pomáha zlepšenie služieb voči občanovi (oplatia sa investície do efektivity), rovnako ako napr. kompetentné správanie a komunikácia elít a vedenia štátu; upokojjúco a stabilizujúco pôsobia aj prejavy dôvery k elitám a vedeniu štátu zo strany spoločensky uznávaných autorít.

Z toho vyplýva, že pocit straty kontroly nad životom je hlboko osobný a málokedy je výsledkom iba externých dejinných udalostí - zvyčajne býva kombinovaný s osobnou životnou nespokojnosťou a (ne)kvalitou osobných vzťahov.

Riešenie je teda kombináciou verejných politík, detstva prežitého v dôvere v primárneho “care-givera”, psychického zdravia (zdravé rutiny), porozumenia a zmierenia sa s dobou. Inými slovami, riešenie je komplexné, holistické a bude vyžadovať kooperáciu celej spoločnosti a štátneho aparátu. Riešenie je interdiciplinárnym hlavolamom, s ktorým ale zápasia všetky moderné spoločnosti vo svete. Motiváciou, prečo tento zápas viesť a nereagovať iba intuitívne je fakt, že niektoré spoločnosti tento zápas zvádzajú výrazne úspešnejšie ako iné.

Poznámky

* Zber v januári a februári 2022 prebehol v rámci 7. vlny World Value Survey (reprezentatívny prieskum, 1 200 respondentov), zber v auguste bol súčasťou omnibusu zbieraného agentúrou FOCUS (reprezentatívny prieskum, 1 000 respondentov). Zámerom DEKK Inštitútu bolo preveriť posuny v niektorých ukazovateľoch po invázii vojsk Ruskej federácie na Ukrajinu, ktorá mala významný vplyv na spoločenskú atmosféru. August bol zvolený, keďže invázia bola v čerstvej pamäti, ale emócie už neboli také rozbúrené a situácia taká neprehľadná ako v prvých týždňoch. 

** DEKK Inštitút zatiaľ používa meranie z World Value Survey. Rozdiel z leta 2022 je 7 %, teda nezanedbateľný. Meranie zopakujeme opäť v lete 2023, ktoré pomôže zodpovedať otázku, či je daný nárast skôr emocionálna vlna reflektujúca udalosti jari a leta 2022 (kombinácia kríz od invázie cez obavy z nedostatku energií v zime 2022/2023 po rast životných nákladov), alebo nový dlhodobejší sentiment vo vzťahu

Zdroje:

World Value Survey, vlna 2, 1990

World Value Survey, vlna 3, 1998

World Value Survey, vlna 7, 2022